Môj príbeh
Ahoj, volám sa Corey, som malá rozkošná ,múdra fenka, ktorá
vyzerá ako plyšák. Mám 6 rokov, ale hrám sa ako šteniatko a
prebehnem aj vlčiaka. Rada sa vozím v aute a veľmi rada
plávam. Zbožňujem dlhé prechádzky , či už v lete, v zime
(keď sa môžem hrať so snehom), v jeseni (milujem padajúce
listy) a na jar. Som veľmi poslušná a môžem si dopriať
pobehovať vonku bez vôdzky a len s obojkom, pretože svoju
paničku poslúcham a tam kde sa pohne ona, pohnem sa aj ja.
Som kríženec dvoch rás- maltezáčika a pudlíka. Mám mierne
kučeravú šedú srsť, ktorá nepĺzne celý rok, mám veľké
hnedé očká ako gombíčky, visiace sivé ušká, za ktorými mám
hnedú srsť. Mám rada celú moju rodinu
(ocko,mamka,tina,paťa,kaja), do ktorej som hneď prvý deň
zapadla. Okrem toho mám rada babku, deda, uja a ďalších
známych. Rada papkám piškóty, mäsko, granule, spapám aj
mačacie jedlo, ryby, salámku a šunku, cestoviny s tvarohom,
jogurty a to čomu sa nedá odolať... čučoriedky. Chodím sa
strihať 2x za rok. Ale veľmi sa bojím, že ma v kaderníctve
nechajú navždy. A tu je môj príbeh: Keď som bola maličká,
niekto ma vyhodil pri Tescu. Už sa nepamätám kto, ale boli to
zrejme deti, pretože som mala na chrbátiku vyholené sedlo,
presne také ako pre koníka. Všade som mala dlhú srsť okrem
toho vyholeného miesta a bola som veľmi škaredá a špinavá.
Potulovala som sa v búrke a nikto ma nechcel.Mala som asi rok.
Zľutovala sa nado mnou až študentka Lucka. Bývala som s
úžasnou rodinou v byte. Lucia ma vycvičila ,venovala mi všetok
voľný čas no nastalo obdobie kedy začala študovať a popri
tom ešte i pracovať, nezostal jej čas na mňa. A tak po tých
necelých 5 rokoch ma musela dať preč. Napísala inzerát na
internet. Lucii naňho odpovedalo jedno dievča ,dohodli
stretnutie,a tak som stretla po prvý krát svoju novú rodinku.
Prišli si po mňa na modrom aute a zobrali si ma. . Po pár dňoch
som si na všetkých členov rodiny zvykla a nesmierne som si ich
obľúbila. Teraz bývam u nich a viem, že ma nikdy nedajú preč
,lebo cítim ich veľkú lásku ku mne .Obe rodiny mi poskytli
teplo, domov. a všetko čo taký psík ako ja potrebuje. Za to
som im do dnes vďačná a svoju lásku im niekoľko násobne
vraciam. Ale niečo negatívne vo mne predsa ostalo ,dodnes sa
bojím búrky a neverím malým deťom.